Rogeriánsky prístup

Raz prišiel klient, ktorého môžeme nazvať Adam. Mala som pri ňom pocit, že patrí skôr do kompetencie psychiatra. Bol veľmi vzťahovačný, podozrievavý, nedôverčivý. Stále si overoval, či nemáme odpočúvacie zariadenie a pod. Chvíľu som váhala, ale niečo ma zastavilo. Keď som si uvedomila, koľko odvahy musel preukázať on, aby prišiel do poradne k cudziemu človeku a pokúsil sa otvoriť a požiadať o pomoc, pocítila som pokoru, a tak sme si sadli a začali spolu hovoriť. Bol to moment, keď mi niekto akoby šuškal: „Dôveruj mu a dôveruj aj sebe“. Dôvera sa rodila veľmi dlho, krok za krokom. Chvíľami sme sa posúvali, chvíľami sme stáli, ale boli sme spolu. Adam dovolil postupne odčarovať jeho príbeh, pozrieť sa na svoju minulosť, odpustiť svojim blízkym, okoliu, ale aj sebe. Bola to tiež cesta o nájdení seba ako muža. Bola to cesta o hľadaní lásky, ktorú nakoniec našiel vedľa seba. Po roku mi napísal list. Veľmi dlhý list, z ktorého som sa dozvedela, že na moje dvere zaklopal v poslednej nádeji pred tým, ako urobí vec, ktorá sa nedá zmeniť. Sama som v tom čase  netušila, že situácia bola taká vážna. Dnes je Adam ženatý a má 2 deti.