Regresnou terapiou

Dlho predtým, ako som sa začala venovať regresnej terapii, chodila ku mne mladá klientka, nazvime ju Barborka. Bolo to veľmi živé dievčatko, ktoré malo život pred sebou. Pochádzala z rodiny, kde sa mama musela rozviesť, napriek tomu, že v čase, keď sa vydávala, milovala svojho muža. Čas ukázal, že bol nespoľahlivým mužom, ktorý svoje problémy riešil alkoholom. Mama sa však po určitom čase vydala a naša Barborka získala nového otca a časom nového brata.

            V puberte veľa rebelovala a neskôr ju zas začali stretávať úzkosti. Riešili sme ženské problémy: problémy s vaječníkmi, nemala menzes a objavovali sa vzťahové partnerské problémy. Akosi sa v jej živote diali veľké vlny. Už na začiatku terapie sme obidve vedeli, že rodinná minulosť ju veľmi ovplyvnila, ale život prinášal naďalej vlny, napriek  tomu, že situáciám lepšie rozumela.

            Raz nás opäť navštívila s problémom, nález na  pravom prsníku. Samozrejme, bola veľmi nešťastná. Tým, že v tom čase už som mala výcvik v regresnej terapii ukončený, mohli sme siahnuť na tieto techniky a pozrieť sa za hranice bežných spomienok. Tam, kde sme ešte neboli. A tak sme sa vydali touto cestou. Uvedomovala som si, že proces bude súvisieť s tým, čo sme už riešili: materstvo, vzťahy, mužský princíp. Začali sme však postupne.

Pri prvom stretnutí sme pracovali technikou prenatálnou, ktorá dovoľuje pozrieť sa na to, čo sa dialo v tomto období. Čo prežívala mama, aký jej model správania používa Barborka v svojom živote. Videli sme mnoho strachu, neistôt, samoty, únavy, toho, že mama nemá podporu vo svojom mužovi a že sa musí rozhodovať sama. Barborka problémy mohla uvidieť a pochopila, že mnoho z týchto modelov používa sama. Hlavne pocit samoty. Dôležité je,  keď problém vidíme, cítime -  vtedy a tam - máme šancu zvážiť, nakoľko tento model chceme používať ďalej alebo ho chceme zmeniť.

Druhé stretnutie. Pokračovali sme vo vzťahovej terapii s priateľom, s ktorým chodila v minulosti. Svojho partnera milovala, ale neposkytoval jej žiadnu ochranu, nebol schopný pozerať do budúcnosti a niesť zodpovednosť.

Tretie stretnutie. Riešila vzťah so súčasným partnerom, ktorý bol diametrálne iný ako ten predchádzajúci, ale tiež niečo nebolo v poriadku. Stále sa akosi nič v živote nemenilo. Jej biologické hodiny tikali. Prečo nemohla rozvinúť ďalej svoje ženstvo, naplniť rodinný život?

Štvrté stretnutie. Aktuálne boli vaječníky, a tak sme siahli k hypnoterapii, ktorá poukazovala na problémy  s jej vtedajšou prácou.

Piate stretnutie  bolo prelomové. Pomocou hypnoterapie  „uvidela“ pri - príčine svojich problémov – niekoľko obrazov:

  1. malé dieťa, ktoré vie ešte len sedieť,
  2. situácia z puberty,
  3. terajší rodičia,
  4. na ľavej strane priateľ A, na pravej strane priateľ B.

Šieste stretnutie. Riešili  sme ženský princíp. Po tejto terapii Barborka dostala menzes.

Siedme stretnutie. Riešili sme mužský princíp. Zmenilo sa jej prežívanie na skúškach

/študuje na VŠ/, lepšie spí, cíti sa nezávislejšia vo vzťahoch.

Ôsme stretnutie. Riešili sme vzťah s matkou. Pochopila súvislosť medzi svojím

strachom z otehotnenia a založenia si svojej vlastnej rodiny. Sama to zhodnotila, že keby sme ale na začiatku nerobili „prenatál“, bolo by to ťažké. V ten deň dostala opäť menzes.

Sen

Po poslednej terapii sen, v ktorom sa objavovali dvaja orientálni ľudia, muž a žena.  Boli to princ a princezná, boli pekní a ťažko sa rozoznávalo, kto je kto. Barborka vie, že to bola ona. Zachraňovala  jeho. Museli preplávať na druhú stranu jazera, tam boli zachránení. Pršalo.  Mala veľmi dobrý pocit.

Veľa bahna, všetko sa čistilo a odchádzalo kanálmi.

            Myslím, že toto nepotrebuje ani komentár. Barborka začala pracovať. V novej práci sa jej darí. Jej prejav ženstva v podobe menštruácie, ale aj iných ženských a materských postojov je v poriadku. Držím jej palce, aby to nové v sebe mohla podporovať, dovolila mu  ďalej rásť a rozvíjať sa.