Regresná terapia

Je terapiou, ktorá ma priťahovala odvtedy, ako som objavila, že život smrťou nekončí, keď som sa stotožnila s myšlienkou, že naša súčasná existencia na Zemi by nemala zmysel, keby život ďalej nepokračoval. Nemalo by zmysel pracovať na sebe, rozvíjať sa, riešiť problémy, hľadať pravdu života, robiť dobro, tvoriť, milovať.

Sú chvíle, keď viem, že sme s klientom v situácii, keď je odpoveď skrytá v hlbšej minulosti, keď nevieme získať odpoveď a riešenie v prítomnosti alebo blízkej minulosti. Stojíme pred nejakým múrom a vtedy je čas otvoriť dvere a prestúpiť imaginárnu hranicu, za ktorou sa skrýva odpoveď na problém tohto života, odpoveď na otázky: Ako to, že niekto sa narodí do rodiny, ktorá mu poskytne dobré podmienky, niekto do rodiny, kde je utrpenie a veľmi ťažký život? Toto nie sú náhody.

Regresná terapia otvára cestu k hlbokému pochopeniu príčin našich problémov, ktoré sa nachádzajú v minulých životoch. Nepracuje prostredníctvom hypnózy, ale „asociačnej pamäte“.

Jednou zo základných vlastností našej pamäte je jej asociatívne vybavovanie. Asociácia znamená spájanie alebo združovanie predstáv tak, že jedna predstava vybaví inú, ak sa niekedy tieto predstavy vyskytli spolu. Každé vybavovanie a rozpomínanie z pamäte sa deje na tomto asociatívnom princípe. Tak, ako sa nám vybavujú veci a udalosti z minulosti, môžeme sa do  „tej našej minulosti", s využitím tohoto asociatívneho princípu, dostať aj my. Využívame práve tento princíp na to, aby sme si vybavili podobné udalosti, ktoré sú príčinou našich problémov v prítomnosti.

V stave uvoľnenia klient prechádza súčasný život a prechádza aj cez hranicu tohto života. Vedie ho niť, a tou je problém, ktorý práve rieši. Vždy človeka sprevádza terapeut a bezpečne ho vedie do minulosti a spolu s ním sa vracia späť do prítomnosti.

Táto terapia vychádza z poznania, že v čase traumatického zážitku alebo nejakej udalosti v minulosti došlo k zúženému vedomiu,  stresovej reakcii nášho tela a mysle. V ďalších podobných situáciách reagujeme podobne, aj keď nemáme zjavný dôvod takto reagovať.

V teórii o regresnej terapii sa hovorí:  Takú informáciu z udalosti, ktorá sa nachádza v našej pamäti, ktorá obsahuje bolesť alebo chýbajúcu jedinečnosť a zároveň stav zúženého vedomia nazývame engram. Spracovaním engramickej udalosti, príčiny problému, dochádza k abreakcii, k uvoľneniu napätia. V tomto stave môžeme potom vidieť a chápať širšie súvislosti, ktoré sa v danom momente odohrali.

Príklad: S jednou klientkou sme riešili problém jej invalidity. Medzi iným mi hovorí: „Viete, minule som videla, ako si moje skoro dospelé deti (syn a dcéra) masírujú chrbty. Tak ma to rozrušilo, že som sa musela na nich vykričať. Potom som si sama hovorila, čo sa stalo, čo ma masáž tak rozčúlila.“ A keď sa pozrela do minulosti, uvidela seba ako malé dievčatko, o ktoré sa rodičia nemohli starať, a tak sa o ňu starala stará mama. Pokračovala: „ Stará mama ma však nemala rada, a tak som nemala rada ani ja ju, ale každý večer, som jej musela masírovať chrbát.“ Keď to uvidela, precítila, uvedomila si, ako vzájomná masáž jej detí súvisí s jej súčasnosťou.

Znamená to, že masírovanie chrbtov bola pre klientku udalosť, ktorá ju  len restimulovala, ale príčina – primárna engramická udalosť,  bola v minulosti.

Nie je zaujímavé sa pozerať do svojej minulosti zo zvedavosti. Vstupenkou je len hlboká túžba riešiť svoj problém. Tiež nie je zaujímavé neustále sa ponárať do minulosti. Tento pohľad je však dôležitý k tomu, aby sme mohli guľu, ktorú nosíme priviazanú na svojej nohe, o ktorú sa stále potkýname, odviazať a oslobodiť sa. Cieľom je, aby náš život mohol slobodne pokračovať ďalej a aby sa stal plnohodnotný, aby sme sa mohli stať sami sebou. Nástrojmi sú techniky a prístup, prostredníctvom ktorých riešime príčinu fyzických problémov, psychických problémov, vzťahových problémov, hľadáme pochopenie - čie vzorce správania používame v svojom živote  alebo sa snažíme oslobodiť vnútorné dieťa. Nachádzame cestu k pochopeniu,  uvedomeniu si, čo sa stalo, kde sme uviazli alebo nemôžeme byť sami sebou.

Terapia nikdy nie je konfrontačná a umožňuje klientovi spolurozhodovať, čo sa bude v terapii diať.

            Objavné je aj to, že môžeme ísť do traumatického zážitku, z ktorého sa klient už nevracia s negatívnymi pocitmi, ale s porozumením danej situácie. Dôraz nie je dávaný na patológiu, ale na pochopenie, ktoré sa stáva zdrojom pozitívneho náhľadu a fungovania v ďalšom živote.


www.regresnaterapia.sk